Výdaj vody rastlinou

Štandartným princípom výdaja vody rastlinou je kontakt medzi vnútorným kvapalným prostredím a vonkajším plynným. Nazýva sa transpirácia. No sú aj prípady, kedy rastlina "súťaží" o vodu rastlina s vonkajším kvapalným prostredím. Ide o gutáciu a exosmózu. Vo všetkých prípadoch je pohyb vody riadený spádom vodného potenciálu do vonkajšieho prostredia rastliny.

Gutácia

Je to forma vylučovania vody na periférii listu, v mieste, kde sa končia cievne zväzky. Tento jav má určitú spojitosť s koreňovým tlakom a transpiračným prúdom. Voda vystupuje špeciálnymi otvormi nazývanými hydatódy.

Exosmóza

Je to proces vytekania vody z bunky. Dá sa vyvolať poškodením protoplastu (narušením semipermeability plazmalémy) alebo hypotonickým roztokom vo vonkajšom prostredí. Ak zostane membránový systém neporušený, vyteká najmä voda. Do istého štádia je tento proces vratný a dá sa ešte napraviť rovnováha aj bunka.

Vädnutie

Ide o stav nastávajúci za určitých okolností pri rastlinách najmä pri zvýšenej teplote. Rastlina stráca transpiráciou viac vody ako je schopná súčasne sama prijať a turgor rastlín klesá, pretože stav vody v bunke už nie je dostatočný a teda bunky už neslúžia ako opora pre rastlinu.

Plazmolýza

Jedná sa o extrémny stav v rastline, ktorý môže viesť k úhynu rastliny. V tomto prípade rastlina stráca vodu nielen transpiráciou, ale aj osmózou do vysušenej pôdy, či pôdy s vysokým obsahom solí. Toto má za následok zmenšenie vakuol a od istej hranice oddelenie protoplastu od bunkovej steny.

Transpirácia

Je to výdaj vody v plynnom skupenstve odparovaním. Uskutočňuje sa najmä cez prieduchy.